Pán doktor už sedí za písacím stolom, neunúva sa ani oči ku mne zdvihnúť :„Meno, adresa, dátum narodenia...“ žiadne, dobrý deň pani ...., ja som doktor XY, rád by som s vami spísal prijímací protokol ... Pán doktor išiel hneď k veci, načo také trápnosti...„Čo sa vám stalo ?“ Neviem, pán doktor, asi som prišla o dieťa“.Pán doktor sa tvári, že je to najprirodzenejšia vec na svete, čo na tom, že som psychicky na dne...Stačí nepozerať do tváre, stále len vypisuje formulár...Chcelo sa mi zakričať: „ Pán doktor, ja nie som vrece zemiakov... Som žena, ktorá práve prišlao svoje dieťa ! Nepotrebujem ľútosť, ale snáď trochu ohľaduplnosti by nezaškodilo...!“Ako by sa asi správal, keby tam na mojom mieste sedela jeho manželka, alebo dcéra ? Možno by stačila aj neznáma, s úplatkom vo vrecku, nie pán doktor ?Operácia sa vydarila, ale mne zostala na duši ešte veľmi dlho bolesť.A zlá spomienka na pána doktora.Príbeh druhý, neštátne zdravotnícke zariadenie...Z recepcie ma uvádza sestrička do ambulancie s najmodernejším vybavením . Objednaná som na 7,30 hod. Nečakám ani minútu.„Nech sa páči, pani ... , som doktor XY, sadnite si“, podáva mi ruku pán doktor. „ S akým problémom ste k nám prišli ?“ , počúvam pritom príjemnú hudbu v pozadí. „Takže, pani V..., navrhujem takéto riešenie“, hovorí potom, čo sa zverujem do jeho rúk.„Treba vykonať predoperačné vyšetrenia, tie ale bohužiaľ musíte absolvovať v inom zariadení...Je vzdialené od nás asi 700 m, pokiaľ je to pre vás problém, odveziem vás autom... „ „Nie, ďakujem, rada sa prejdem“, hovorím celá prekvapená... Operácia dopadla dobre, cítim sa skvele fyzicky, ale hlavne psychicky... Odchádzam s lekárskou správou a s dobrým pocitom, že pre niekoho nie som len vrece zemiakov...P.S. Môj výdaj v jednom aj druhom prípade bol 20,- Sk.
Pán doktor, ja nie som "vrece zemiakov"...
Príbeh prvý, zdravotnícke zariadenie štátne... Deň, ktorý začínal s úsmevom na tvári, s pocitom, že pod srdcom nosím, už 4.mesiac, moje tretie dieťa... Šokujúce oznámenie mojej gynekologičky, že tá malá dušička sa rozhodla celkom inak... Nasledujú opakované vyšetrenia v nemocnici, čo keď predsa len... Potvrdzujú sa slová mojej lekárky, a ja sa pomaly snažím stráviť novú skutočnosť... Všetko prebieha veľmi rýchlo, hospitalizácia je nutná... Sestrička ma privedie na lôžkové oddelenie, a ja čakám na príjem.