Renata Vašinová
Odvážna školáčka...
Dnes, skoro ráno, cestou do práce, som v poslednej chvíli zazrela na ceste medzi Šamorínom a Kvetoslavovom malé asi 8-10 ročné dievčatko. Vykračovalo si po dosť frekventovanej ceste, so školskou taškou na chrbte.Hlavou mi prebehlo tisíc myšlienok, od šoku, pocitu bezmocnosti až po pocit spokojnosti,že to nie je moje dieťa... Nedalo mi to, otočila som auto, a aj keď som dúfala, že už ju určite niekto zobral, vrátila som sa späť. Nechcela nastúpiť ku mne do auta, čo jej v konečnom dôsledku kvitujem... Hovorí, že ide do Šamorína do školy, a nepotrebuje pomoc. Tak som jej dala aspoň reflexnú vestu, aj tú mala problém prijať. Nechcem teta, veď ešte pôjdu za mnou aj moji bratia... Sadla som si do auta a so slzami v očiach som sa vrátila späť, na cestu do práce... Vidíme okolo seba veľa nešťastia, katastrof a zlých správ... Ale až keď sme sami konfrontovaní s tvrdou realitou, uvedomíme si, aké šťastie máme, že máme všetko, čo k životu potrebujeme, ešte aj čosi navyše. Že nemusíme poslať naše deti na nebezpečnú cestu. P.S. Na miestnom úrade v Kvetoslavove mi veľmi ochotná pracovníčka povedala to, čo som si aj myslela. Nevie vraj presne, ale ide o deti jednej alkoholičky. Zistí mi adresu...